Ľuďmi spôsobené emisie skleníkových plynov zosilňujú v atmosfére skleníkový efekt, ktorý vedie k otepľovaniu planéty. Hlavným skleníkovým plynom je oxid uhličitý (CO2), ktorý k otepľovaniu prispieva približne zo 70 %. Jeho koncentrácia v atmosfére rastie predovšetkým kvôli spaľovaniu fosílnych palív, ale napríklad aj kvôli výrubu pralesov alebo výrobe ocele a cementu. Ďalším významným skleníkovým plynom je metán (CH4), ktorý do atmosféry uniká hlavne pri ťažbe fosílnych palív a chove dobytka. Ku skleníkovým plynom patrí aj oxid dusný (vznikajúci najmä pri používaní umelých dusíkatých hnojív) a rad synteticky vyrábaných fluórovaných plynov.
Na zastavenie klimatickej zmeny je kľúčové dosiahnuť celosvetovo tzv. klimatickú neutralitu – teda stav, keď ľudstvo už svojou činnosťou nebude pridávať do atmosféry žiadne skleníkové plyny.
V kocke #
Skleníkové plyny sa do atmosféry dostávajú spaľovaním fosílnych palív a ďalšími aktivitami spojenými s človekom, ako sú napríklad výrub lesov, produkcia cementu, pestovanie ryže či chov dobytka. Pri hľadaní rýchlych a účinných opatrení na znižovanie emisií je potrebné vziať do úvahy, pri akých ľudských činnostiach a v ktorých štátoch vzniká najviac emisií:
SR je v prepočte na osobu nadpriemerným producentom skleníkových plynov: 7,8 tony CO2eq na osobu ročne. To je o 15 % viac ako svetový priemer, ale o cca 15 % menej než priemer EÚ.
Hlavným zdrojom emisií v SR sú priemyselné procesy (22 %). Ďalšími veľkými emitentmi sú sektory dopravy, energetiky a spaľovania v priemysle, každý zastúpený cca 17,6 %.
Množstvo emisií skleníkových plynov #
V roku 2018 celý svet vypustil do atmosféry 51,2 miliardy ton CO2eq. Táto jednotka prepočítava množstvá rôznych skleníkových plynov na množstvo CO2, ktoré by malo rovnaký príspevok ku skleníkovému efektu. Napríklad metán je 28× silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý (ak uvažujeme jeho storočné pôsobenie, čo je typická štandardizovaná doba), a teda 1 tona metánu predstavuje 28 ton CO2eq.
Klimatická zmena závisí na celkovom množstve skleníkových plynov v atmosfére, pri porovnávaní jednotlivých krajín je ale tiež vhodné vyjadrenie emisií CO2eq na obyvateľa. Takto je následne možné porovnať, ako ku klimatickej zmene prispievajú rôzne veľké štáty.
Emisie podľa sektorov #
Jednotlivé hospodárske odvetvia prispievajú ku klimatickej zmene v rôznej miere. Na Slovensku sú približne vyrovnanými zdrojmi skleníkových plynov priemyselné procesy, doprava, spaľovanie v priemysle a energetika, ktoré dohromady reprezentujú zhruba 75 % celkových slovenských emisií. Na porovnanie, v susednom Česku za takmer 40 % emisií skleníkových plynov zodpovedá iba energetika, pretože sú tam v prevádzke veľké uhoľné elektrárne.
Podiel jednotlivých sektorov na emisiách sa líši v čase aj naprieč krajinami. Napríklad v Írsku sú viac zastúpené emisie z poľnohospodárstva, v Luxembursku naopak tvorí veľkú časť emisií doprava. Počas pandémie COVID-19 svetové emisie skleníkových plynov klesli, no od jej konca opäť rastú.
Vzťah medzi emisiami a budúcim oteplením #
Globálne oteplenie je približne priamo úmerné celkovému množstvu emisií skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do atmosféry. Na zastavenie klimatickej zmeny je teda nevyhnutné prestať vypúšťať skleníkové plyny a dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu. Nie je však dôležité iba to, kedy skutočne znížime množstvo vypúšťaných plynov na nulu, ale tiež cesta, akou toto zníženie bude prebiehať. Je veľký rozdiel, či budeme až do roku 2050 vypúšťať toľko skleníkových plynov ako dnes a potom náhle znížime emisie na nulu, alebo budeme emisie znižovať rovnomerne po celú dobu až do roku 2050 – prvý scenár by viedol približne k dvojnásobnému otepleniu v porovnaní s druhým scenárom.
Množstvo emisií, ktoré je ešte možné vypustiť, aby sme neprekročili určitú teplotnú hranicu, sa označuje ako uhlíkový rozpočet. Cieľ Parížskej dohody o udržaní nárastu teploty výrazne pod 2 °C je teda možné pomocou uhlíkového rozpočtu preformulovať na určité množstvo skleníkových plynov, ktoré môžeme ako ľudstvo vypustiť, aby sme tento cieľ dosiahli.
Klimatická neutralita #
Na zastavenie klimatickej zmeny je nutné prestať vypúšťať skleníkové plyny, čiže dosiahnuť tzv. net-zero, respektíve klimatickú neutralitu. Výraz net-zero môžeme preložiť ako „čistá nula“ a myslí sa tým to, že daný štát či firma sú klimaticky neutrálne, čo znamená, že odstraňujú z atmosféry toľko skleníkových plynov, koľko sami vypustia. Táto situácia je tiež označovaná ako klimatická neutralita alebo uhlíková neutralita (tento pojem sa však väčšinou týka iba oxidu uhličitého, nie všetkých skleníkových plynov). K cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu sa už prihlásili štáty zodpovedné za takmer 90 % svetových emisií oxicu uhličitého (k februáru 2022).
Opatrenia na znižovanie emisií #
Podiel jednotlivých sektorov na emisiách skleníkových plynov poskytuje užitočné vodítko pri zameriavaní mitigačných snáh. Najväčšie emisné úspory na Slovensku môžeme dosiahnuť dekarbonizáciou priemyselných procesov. Ako jednotlivci však tiež môžeme prispieť k zníženiu emisií, napríklad znížením energetickej náročnosti svojich domácností, obmedzením individuálnej automobilovej dopravy alebo menšou konzumáciou mäsa a mliečnych výrobkov.
Emisie vs. HDP: emisné intenzity ekonomík #
Emisná intenzita ekonomiky označuje množstvo skleníkových plynov vyprodukovaných na jednotku HDP a obvykle sa uvádza v gramoch CO2eq na jeden dolár (USD). Emisné intenzity tak popri emisiách na osobu slúžia ako ďalšie relatívne vyjadrenie emisií jednotlivých krajín a často tiež na ne poskytujú detailnejší pohľad.
Hospodársky rozvinutejšie krajiny majú spravidla menej emisne náročné ekonomiky, pretože služby tvoria väčší podiel ich hospodárstva. V porovnaní s tým v rozvojových krajinách tvoria väčší podiel hospodárstva emisne náročné sektory: priemysel, poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Emisné intenzity tým pádom tiež vysvetľujú, prečo niektoré štáty s porovnateľnými emisiami na osobu môžu mať podstatne odlišnú životnú úroveň.
Polovica svetových emisií pochádza z Ázie. Na tomto kontinente žije asi 60 % svetovej populácie.