Emisie skleníkových plynov Slovenska podľa sektorov

Ako čítať tento graf a čo znamenajú jednotlivé sektory?

• Všetky hodnoty emisií uvádzame v jednotkách CO₂eq.
• Ročný objem emisií Slovenska je 43,53 mil. ton CO₂eq (údaj z roku 2018). V prepočte na obyvateľa to je 8 t CO₂eq/obyvateľ.
• V grafe sú zobrazené antropogénne emisie CO₂ a N₂O, CH₄, HFC, PFC, SF₆, NF₃ vyjadrené ako CO₂eq. Jednotka CO₂ekvivalent zohľadňuje dlhodobý efekt skleníkových plynov v atmosfére a prevádza ich na množstvo CO₂, ktoré by malo rovnaký efekt. Pre viac informácií pozri článok Global warming potential.
• Priemyselné procesy: 9,61 mil. ton CO₂ (22,1 % celkových emisií, 1 770 kg CO₂eq na obyvateľa ročne). Emisie z priemyselných procesov, pri ktorých dochádza k uvoľňovaniu skleníkových plynov do atmosféry inak ako spaľovaním fosílnych palív – výroba železa a ocele, výroba cementu a pod. Konkrétne ročné údaje jednotlivých položiek: výroba ocele a iných kovov 4,75 Mt (10,9 %); výroba cementu a iných minerálov 2,28 Mt (5,24 %); chemický priemysel 1,7 Mt (3,9 %); plyny pre chladenie a klimatizáciu 0,7 Mt (1,6 %).
• Doprava: 7,92 mil. ton CO₂ (18,2 % celkových emisií, 1 460 kg CO₂eq na obyvateľa ročne). Osobná automobilová doprava vyprodukuje 4,03 mil. ton CO₂ (9,3 %) ročne, zatiaľ čo nákladná a autobusová doprava je zodpovedná za 3,29 mil. ton CO₂ (7,6 %). Vlaková doprava je v grafe započítaná, ale je príliš zanedbateľná na to, aby sa zobrazila (93 tis. ton CO₂eq, čo je 0,2 % celkových ročných emisií). Emisie z leteckej dopravy produkujú 189 tis. ton CO₂ (0,4 %, 35 kg na obyvateľa ročne) a zodpovedajú emisiám vyprodukovaných letmi z letísk na Slovensku. Z tohto dôvodu ide teda pravdepodobne podhodnotený údaj (veľa Sloveniek a Slovákov lieta z Viedne) a nezodpovedá celkovému množstvu emisií, ktoré Slovenky a Slováci vyprodukujú (napr. let z Bratislavy do New Yorku s prestupom v Dubline sa započíta do zobrazených emisií len ako Bratislava – Dublin, zatiaľ čo emisie z letu Dublin – New York sa započítajú Írsku). Nie je tiež započítané, že emisie vypustené vysoko v atmosfére majú približne dvojnásobný efekt. Znížiť emisie z dopravy je možné prechodom na nízkouhlíkové palivá (napr. na elektrinu, biometán alebo vodík), zvýšením podielu vlakovej a autobusovej dopravy a znížením nutnosti prepravy (čo môže znamenať napríklad pracovať viac z domu alebo mať v okolí dobrú cyklistickú infraštruktúru).
• Spaľovanie v priemysle: 7,63 mil. ton CO₂ (17,5 % celkových emisií, teda 1 400 kg CO₂eq na obyvateľa ročne). Emisie, ktoré pochádzajú zo spaľovania fosílnych palív pre potreby priemyslu, typicky pri potrebe niečo zahrievať vo výrobe (destilácia, sušenie, tavenie a pod.). Najväčšiu časť tvorí výroba železa a ocele, a to 3,53 mil. ton CO₂ (8,1 %).
• Energetika: 7,43 mil. ton CO₂ (17,1 % celkových emisií, 1 370 kg CO₂eq na obyvateľa ročne). Emisie v energetike pochádzajú predovšetkým z výroby a úpravy palív (2,67 mil. ton, resp. 6,1 % celkových ročných emisií) a teplární (2,4 mil. ton či 5,5 % celkových emisií ročne) a ďalej z tepelných elektrární (2,37 mil. ton, resp. 5,4 % celkových ročných emisií). Emisie skleníkových plynov pôvodom z energetiky je možné znížiť energetickými úsporami a rozvojom obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie.
• Spaľovanie v domácnostiach, inštitúciách a poľnohospodárstve: 4,83 mil. ton CO₂ (11,1 % celkových emisií, teda 890 kg CO₂eq na obyvateľa ročne). Ide o vykurovanie a ohrev vody (ak energia nie je dodávaná z teplárne), varenie a pod. Tiež sem patrí spaľovanie pohonných hmôt v poľnohospodárstve a lesníctve.
• Poľnohospodárstvo: 2,75 mil. ton CO₂eq (6,3 % celkových emisií, 500 kg CO₂eq na obyvateľa ročne). Emisie v poľnohospodárstve pochádzajú predovšetkým z chovu hospodárskych zvierat (1,27 mil. ton) v podobe emisií metánu a tiež z obrábania pôdy a s tým spojenými emisiami N₂O (1,39 mil. ton CO₂eq). K obmedzeniu emisií metánu z poľnohospodárstva by viedlo zníženie počtu chovaného dobytka (a s tým súvisiace zníženie spotreby hovädzieho mäsa a mliečnych výrobkov), správne nakladanie s hnojom (napríklad jeho stabilizáciou v bioplynových staniciach) a menej intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami.
• Odpadové hospodárstvo: 1,68 mil. ton CO₂eq ročne (3,9 % celkových emisií, 310 kg CO₂eq na obyvateľa ročne). Emisie z odpadového hospodárstva produkujú predovšetkým skládky odpadu, z ktorých do atmosféry uniká metán, ktorý vzniká rozkladom biologicky rozložiteľného materiálu v telese skládky. Riešením je zákaz skládkovania využiteľných odpadov po vzore väčšiny krajín EÚ a využitie biologicky rozložiteľných odpadov k produkcii biometánu pre použitie namiesto zemného plynu napríklad v doprave.

Poznámky k dátam o emisiách

• Emisná inventúra poskytovaná Eurostatom využíva formát a štruktúru dát CRF (common reporting format), všetka metodika k výpočtom a reportingu je na stránkach národného programu inventarizácie emisií (NGGIP – national greenhouse gas inventory programme) a je záväzná pre všetky štáty UNFCCC.
• Dáta o emisiách poskytujú Eurostatu jednotlivé krajiny EÚ – teda dáta za Slovensko reportovalo priamo Slovensko, konkrétne Ministerstvo životného prostredia a Slovenský hydrometeorologický ústav, pozri web národného inventarizačného systému emisií.
• Údaje zodpovedajú emisiám vyprodukovaným v danej krajine, avšak vzhľadom k vývozu a dovozu tovaru nemusia zodpovedať emisiám vzniknutých zo spotreby v danej krajine. Slovensko napríklad do ďalších krajín EÚ vyváža automobily, oceľ a pod. a dováža tovar z iných krajín EÚ alebo z Číny. Zahrnutie leteckej dopravy je podobne problematické – zobrazený príspevok leteckej dopravy zodpovedá emisiám vyprodukovaným letmi z letísk na Slovensku. Z tohto dôvodu ide teda pravdepodobne podhodnotený údaj (veľa Slovákov lieta z Viedne) a nezodpovedá celkovému množstvu emisií, ktoré Slováci vyprodukujú (napr. let z Bratislavy do New Yorku s prestupom v Dubline sa započíta do zobrazených emisií len ako Bratislava – Dublin, zatiaľ čo emisie z letu Dublin – New York sa započítajú Írsku). Nie je tiež započítané, že emisie vypustené vysoko v atmosfére majú približne dvojnásobný efekt.