Elektrina na Slovensku: výroba, spotreba a emisie

Elektrina na Slovensku: výroba, spotreba a emisie

Prehľad výroby elektriny podľa zdrojov, súvisiacich emisií CO2eq a spotreby elektriny podľa sektorov. Uhoľné a plynové zdroje produkujú väčšinu emisií v rámci slovenskej elektroenergetiky.

Ako čítať tento graf

  • Predložený graf zobrazuje bilanciu slovenskej elektroenergetiky za (predpandemický) rok 2019. Pri pohľade zľava je vidieť podiel jednotlivých zdrojov na výrobe elektriny, ku ktorým sme priradili zodpovedajúce množstvo emisií CO2eq. Na celkovej bilancii sa na strane výroby podieľa aj import elektriny zo zahraničia. Rovnako tak strana spotreby (zobrazená napravo od celkovej bilancie) sa ďalej delí na export elektriny do zahraničia, straty a čistú spotrebu členenú podľa jednotlivých sektorov národného hospodárstva.
  • Z grafu je na prvý pohľad vidieť nepomer medzi výrobou elektriny a súvisiacimi emisiami v prípade uhoľných elektrární a teplární. Tieto sa na výrobe elektriny podieľajú 8 %, pritom ale produkujú 44 % všetkých emisií v sektore elektroenergetiky. Ak by sme sčítali výrobu uhoľných a plynových elektrární, tak sa dostávame na 20 % podiel výroby z fosílnych zdrojov, ktoré sú ale súčasne zodpovedné až za 84 % emisií v danom sektore. Treba vziať do úvahy, že asi 75 % výroby elektriny z fosílnych palív prebieha v teplárňach (pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla). Z toho vyplýva, že dekarbonizácia slovenskej elektroenergetiky veľmi úzko súvisí s dekarbonizáciou slovenského teplárenstva.
  • Slovensko do istej miery znižuje svoje emisie z energetiky vďaka importu elektriny (hlavne z Česka a v menšej miere z Poľska). Väčšinu celkového importu elektriny Slovensko ďalej exportuje, a to hlavne do Maďarska. Malá časť importovanej elektriny (1,7 TWh) ale pokrýva 6 % slovenskej spotreby, čo zodpovedá asi 30 % spotreby domácností.
  • Koncová spotreba elektriny je v posledných 15 rokoch pomerne stabilná (pozri IEA). Najväčší podiel na spotrebe má sektor priemyslu (47,1 %) nasledovaný sektorom obchodu, služieb, školstva a zdravotníctva (25,6 %) a domácnosťami (21,0 %).

Použitá metodika a pôvod dát

  • Na výpočet emisií sme použili údaje o hrubej výrobe elektriny podľa jednotlivých typov elektrární, prípadne použitých palív, zo štatistickej správy Energetika 2019. Na základe týchto údajov sme následne s využitím príslušných koeficientov podľa IPCC (IPCC 2014: ANNEX III, Technology-specific Cost and Performance Parameters vypočítali zodpovedajúce emisie. Uvedený zdroj sme zvolili okrem iného s ohľadom na jednotu a dostupnosť dát pre rôzne typy zdrojov. Podobný postup použili napríklad aj autori projektu ElectricityMap.
  • Za účelom zjednodušenia a väčšej prehľadnosti sme zlúčili niektoré dáta. Napríklad položka „Elektrárne na biomasu“ v sebe obsahuje tak výrobu z elektrární spaľujúcich biomasu, ako aj výrobu elektriny z bioplynu. Položka „Vodné elektrárne“ zase zahŕňa výrobu z vodných elektrární aj z vodných prečerpávacích elektrární a pod.
  • Zvolené emisné koeficienty predstavujú strednú hodnotu z „lifecycle emissions“, ktoré v sebe obsahujú aj emisie spojené so súvisiacou infraštruktúrou potrebnou na prevádzku jednotlivých zdrojov. To je dôvod, prečo majú v tomto prehľade nenulové emisie napr. aj jadrové elektrárne.
  • Položka „Straty“ v sebe zahŕňa technologickú vlastnú spotrebu energetických zdrojov, straty v sieti prevádzkovateľa prenosovej sústavy, straty v sieťach prevádzkovateľov jednotlivých distribučných sústav a spotrebu vodných prečerpávacích elektrární.

Súvisiace infografiky a štúdie

Zaujala vás naša práca? Preskúmajte ďalšie súvisiace infografiky a štúdie: