Uhoľný phase-out v štátoch EÚ

Uhoľný phase-out v štátoch EÚ

Stav uhoľného phase-outu v krajinách EÚ ku koncu mája 2020. Hodnoty produkcie elektriny z uhlia sú uvádzané v kWh na osobu za rok.

Ako čítať tento graf

  • Čo je to uhoľný phase-out? Je to úplné ukončenie výroby elektriny z uhlia a náhrada tejto produkcie zdrojmi s výrazne nižšou emisnou intenzitou.

  • Výroba z uhlia na osobu – v ľavej časti grafiky je zachytená ročná výroba elektriny v uhoľných elektrárňach prepočítaná na počet obyvateľov daného štátu [kWh/osobu] pre rok 2019. Tento graf zároveň určuje poradie zobrazených krajín.

  • Podiel uhlia na výrobe elektriny – vľavo od údajov o výrobe z uhlia na osobu sú zobrazené hodnoty určujúce podiel elektriny z uhlia na energetickom mixe daného štátu. Napríklad v Poľsku je tento podiel 74 %. Uhoľný phase-out tak bude pre Poľsko omnoho väčšou výzvou ako napríklad pre Francúzsko, kde v roku 2019 tvorila výroba z uhlia menej ako 1 % z celkovej produkcie elektriny.

  • Stav uhoľného phase-outu – krajiny sú v prehľade farebne rozlíšené podľa toho, aký je ich aktuálny stav z hľadiska uhoľného phase-outu. V Belgicku, Rakúsku a Švédsku už bol phase-out dokončený a väčšina ďalších európskych krajín má stanovený konkrétny termín, kedy sa tak stane. V Českej republike a Slovinsku momentálne prebiehajú jednania o termíne a stratégii dosiahnutia uhoľného phase-outu. Poľsko a balkánske štáty jednania na vládnej úrovni zatiaľ ani nezačali. Mapový prehľad v pravej časti grafiky ukazuje rozdelenie Európy na bloky krajín podľa ich stavu.

  • Plánovaný termín uhoľného phase-outu – udáva rok, ku ktorému sa dané krajiny zaviazali k vyradeniu uhlia zo svojho energetického mixu, t. j. najneskorší dátum, kedy má dôjsť k odstaveniu poslednej uhoľnej elektrárne. V prípade Nemecka sú uvedené termíny dva. Je to kvôli tomu, že podľa dohody zainteresovaných subjektov by Nemecko malo opustiť uhlie najneskôr do roku 2038. Pokiaľ to však okolnosti dovolia, stane sa tak už o tri roky skôr.

Komentáre ku grafu

Štáty so zanedbateľnou uhlíkovou kapacitou – zvláštnu kategóriu predstavujú európske štáty, ktoré nikdy nedisponovali uhoľnými kapacitami (resp. sú v ich prípade zanedbateľné). V praxi to ale neznamená, že sa ich energetická transformácia netýka:

  • Niektoré z nich pri výrobe elektriny výrazne závisia od iných fosílnych palív. Cyprus sa z 95 % spolieha na výrobu elektriny z kvapalných palív. Malta vyrába asi 80 % domácej elektriny zo zemného plynu. Estónsko vyrába 70 % elektriny spaľovaním ropných bridlíc (v roku 2019 z menšej časti aj zo syntetických plynov z uhlia, pre technické odlišnosti od bežných uhoľných zdrojov a pre neustálenosť tejto zmeny Estónsko i napriek tomu neuvádzame medzi uhoľnými krajinami).
  • Iné z týchto štátov nie sú sebestačné vo výrobe elektriny. V roku 2019 importovalo Luxembursko viac ako 70 % svojej spotreby elektriny, Litva cez 65 %, Malta 35 %. Za touto nesebestačnosťou stojí vo všetkých prípadoch odstavenie predchádzajúcich (zastaraných) zdrojov elektriny a nedostatočné budovanie nových zdrojov.

Pri týchto štátoch nemôžeme hovoriť priamo o uhoľnom phase-oute, pretože energetická transformácia bude u nich prebiehať odlišným spôsobom.

Vplyv uhoľných elektrární na globálnu klimatickú zmenu – podľa dát z roku 2017 z IEAourworldindata.org majú emisie zo spaľovania uhlia približne 40 % podiel na celkových globálnych emisiách CO2 (nie CO2eq). Pokiaľ hovoríme výlučne o uhoľných elektrárňach a teplárňach, tento podiel je približne 27 %.

Časový horizont pre splnenie cieľov Parížskej klimatickej dohody rieši štúdia A stress test for coal in Europe under the Paris Agreement (Záťažový test pre uhlie v Európe podľa Parížskej dohody o ochrane klímy), ktorú v roku 2017 vypracovala nemecká organizácia Climate Analytics. V štúdii sa uvádza, že pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody je nevyhnutné odstaviť všetky uhoľné elektrárne do roku 2030.

Akými zdrojmi je uhlie pri výrobe elektriny nahradzované? V USA bolo uhlie dosiaľ nahradzované z veľkej časti zemným plynom, v prípade EÚ predovšetkým obnoviteľnými zdrojmi. Detaily viď súvisiaca infografika o výrobe elektriny vo svetových regiónoch. Uhoľný phase-out nutne neznamená zatvorenie všetkých súčasných uhoľných elektrární. Naprieč Európou sú niektoré uhoľné elektrárne prestavované na zemný plyn (ktorý má asi polovičnú emisnú intenzitu oproti uhliu) alebo na biomasu (ktorej emisná intenzita závisí na spôsobe výroby a transportu biomasy; samotné spaľovanie biomasy, ktorá vyrástla prirodzene, je v princípe uhlíkovo neutrálne).

Aké sú konkrétne mechanizmy, prostredníctvom ktorých je možné realizovať uhoľný phase-out?

  • Spoplatnenie emisií naprieč mnohými sektormi – v rámci EÚ je energetika zahrnutá do systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS), ktorého sa ako členský štát zúčastňuje aj Slovensko. Vďaka zmenám v systéme a ambicióznejším klimatickým cieľom EÚ cena tony CO2 výrazne vzrástla z cca 10 € na začiatku roku 2018 na cca 80 € za tonu CO2 v decembri 2021, čím sa výrazne posilnil tlak na znižovanie emisií v sektoroch zahrnutých v EU ETS. Na konci roku 2021 k vyššej cene povoleniek prispela tiež energetická kríza, pretože kvôli extrémne drahému plynu sa opäť začalo viac využívať uhlie na výrobu elektriny, v dôsledku čoho vzrástol dopyt po emisných kvótach (kvôli vyšším emisiám z uhlia). Ak by cena kvót zostala v podobnej výške aj po odoznení energetickej krízy, uhoľné elektrárne by neboli dlhodobo konkurencieschopné a k uhoľnému phase-outu by pravdepodobne došlo v priebehu niekoľkých rokov z čisto ekonomických dôvodov.
  • Obmedzenie dotácií – na úrovni EÚ napr. došlo k úplnému zákazu dotovania ťažby čierneho uhlia (od roku 2018) a ďalšiemu tlaku na znižovanie všetkých dotácií pre ťažbu a spaľovanie fosílnych palív.
  • Doplnkovou uhlíkovou daňou v energetike nad rámec EU ETS (napr. vo Veľkej Británii bola zavedená v roku 2013, v 2021 v prepočte asi 20 € za tonu CO2).
  • Zákonné obmedzenie emisnej intenzity pre elektrárne – napr. vo Francúzsku bude v platnosti od roku 2022.
  • Priamy zákaz prevádzkovania uhoľných elektrární – napr. v Holandsku od roku 2030 alebo vo Fínsku od roku 2029.
  • Vyplatenie odškodného prevádzkovateľom uhoľných zdrojov – plánované v Nemecku čiastočne pomocou fixného odškodnenia a čiastočne pomocou aukcií; Fínsko ponúka prevádzkovateľom symbolické odškodné, ak prestanú s výrobou o 5 rokov skôr ako ju zakazuje zákon.
  • Štrukturálna podpora pre zasiahnuté uhoľné regióny (plánuje napr. Nemecko, Španielsko, Francúzsko).

Zdroj dát

  • Infografika je založená na dátach od organizácie Ember (predtým nazývaný Sandbag). Jedná sa o nezávislý klimatický think-tank zameraný na podporu prechodu od uhlia k čistým zdrojom elektriny.
  • Pre štáty EÚ Ember vychádza predovšetkým z dát Eurostatu. Dáta za roky 2018 a 2019 (pre ktoré zatiaľ nie sú oficiálne štatistiky Eurostatu spracované) vychádzajú z vlastnej analytickej práce tejto organizácie, založené na dátach Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav elektriny (ENTSO-E) a na ďalších zdrojoch. Tieto údaje sú teda ich najlepšie možné odhady skutočného stavu, ako ho neskôr zachytí Eurostat. Z minulých rokov sa ukazuje, že tieto odhady zachytávajú realitu veľmi presne, s odchýlkami rádovo desatiny percenta celkovej produkcie elektriny.
  • Jednou z hlavných činností think-tanku Ember je publikovanie správ o výrobe elektriny v Európskej únii, v roku 2020 publikoval tiež správu o globálnej výrobe elektriny, ktorej zhrnutie nájdete v štúdiách. Táto infografika vychádza z datasetu, ktorý bol prílohou tejto správy.
  • Prehľad o termínoch phase-outu je založený na rešerši organizácie Europe Beyond Coal nazvanej Coal Exit Tracker. Niektoré údaje sme spresnili na základe našej vlastnej rešerše.
  • Dáta o populácii sú prevzaté od Organizácie spojených národov.

Súvisiace infografiky a štúdie

Zaujala vás naša práca? Preskúmajte ďalšie súvisiace infografiky a štúdie: