Slovník pojmov

Stručný prehľad nejčastejšie používaných hesiel a skratiek s krátkym vysvetlením či komentárom.


Adaptácia

Proces, ktorého cieľom je prispôsobenie sa prejavom klimatickej zmeny a snaha o zníženie škôd ňou spôsobených. Príkladmi adaptačných opatrení sú napríklad opatrenia na revitalizáciu krajiny, ako obnova mokradí a tvorba územných prvkov ekologickej stability, zmena pestovaných plodín alebo presídlenie do vyššie položených oblastí, ktoré nebudú postihnuté zvyšovaním hladiny oceánov a pod. Niektoré očakávané dopady klimatickej zmeny, napríklad silnejšie hurikány alebo šírenie tropických chorôb, umožňujú len minimálnu prevenciu a zvládanie škôd nimi spôsobených bude nákladné.


Albedo

Albedo vyjadruje odrazivosť povrchu – podiel prichádzajúceho žiarenia, ktorý povrch odrazí späť do atmosféry. Povrch, ktorý všetko žiarenie pohltí, má albedo 0 a povrch, ktorý všetko žiarenie odrazí, má albedo 1. V klimatológii hrá albedo dôležitú úlohu v úvahách o energetickej bilancii planéty a pri určovaní množstva slnečného žiarenia, ktoré povrch planéty odrazí. Priemerné albedo Zeme je v rozmedzí 0,30 – 0,35, čo znamená, že približne tretina prijatého žiarenia sa odrazí a dve tretiny sa premenia na teplo. Rôzne oblasti planéty však majú rôzne albedo, ktoré sa môže navyše meniť počas roka na základe typu vegetácie, množstva snehu alebo rozsahu zaľadnenia – čerstvý sneh má albedo 0,8 (teda odráža 80 % žiarenia), albedo ľadovcov je medzi 0,5 – 0,7. Naopak oceán alebo čierny asfalt pohltí skoro všetko žiarenie, ktoré na nich dopadne – oceán má albedo 0,06 a asfalt 0,04.


Antropogénne skleníkové plyny

V súčasnosti majú štáty viazané UNFCCCKjótskym protokolom povinnosť inventarizovať emisie siedmych skleníkových plynov [ghgprotocol.org]: antropogénny CO2 (oxid uhličitý), CH4 (metán), N2O (oxid dusný), PFCs (plnofluórované uhľovodíky), HFCs (hydrofluórované uhľovodíky), SF6 (fluorid sírový) a NF3 (fluorid dusitý), čo sú plyny, ktoré prispievajú veľkou mierou ku skleníkovému efektu (viď CO2eq nižšie).


Citlivosť klímy

Citlivosť klímy (z angl. „climate sensitivity“) udáva, o koľko stupňov Celzia sa zvýši priemerná globálna teplota vzduchu, ak dôjde k zdvojnásobeniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Klimatologické modely predpovedajú hodnoty citlivosti v intervale 2 – 4,5 °C s najpravdepodobnejšou hodnotou 3 °C. To znamená, že pri zvýšení koncentrácie skleníkových plynov na dvojnásobok predindustriálnej hodnoty (z 280 ppm na 560 ppm) môžeme očakávať nárast priemernej globálnej teploty o 3 °C s tým, že oteplenie bude spoľahlivo aspoň 2 °C a nemôžeme vylúčiť zvýšenie teploty až o 4,5 °C. Koncentrácia CO2 v atmosfére roku 2019 bola 411 ppm a v prípade scenára RCP8.5 (bez obmedzovania emisií) koncentráciu 560 ppm dosiahneme zhruba v roku 2050. Podrobnejšiu diskusiu dôvodov, ktoré fundamentálne znemožňujú spresniť interval odhadu, ponúkajú prehľadové články Knutti & Hegerl, 2008Knutti, Rugenstein & Hegerl, 2017. Vo všeobecnej rovine sa jedná o odozvu klimatického systému na zmeny v radiačnom pôsobení (z angl. radiative forcing), podrobnú diskusiu konceptu citlivosti klímy z pohľadu rôznych časových škál obsahuje en.wikipedia.


CO2eq (CO2 ekvivalent)

CO2eq reprezentuje množstvo CO2, ktoré by malo rovnaký príspevok ku skleníkovému efektu ako dané množstvo iného skleníkového plynu za štandardizovanú dobu (typicky 100 rokov) – konkrétne je to množstvo príslušného plynu × GWP koeficient. Napr. pre metán je to cca 28 [IPCC (strana 714)], čo sa dá chápať ako „1 t CH4 má má rovnaký príspevok ku skleníkovému javu atmosféry ako 28 t CO2“. Zjednodušene povedané, metán je 28-krát silnejší skleníkový plyn ako CO2. Na faktyoklime.sk, ak to dostupné dáta a ich správne spracovanie umožňujú, uprednostňujeme CO2eq, pretože umožňuje pozerať sa na problematiku globálnych zmien klímy komplexnejším a presnejším spôsobom.


ČHMÚ (Český hydrometeorologický ústav)

Ústredný štátny orgán Českej republiky pre odbory kvality ovzdušia, meteorológie, klimatológie či hydrológie. Okrem iného je zodpovedný za prevádzku výstražnej služby vrátane Štátneho varovného a regulačného systému. Okrem prevádzky staničných sietí a zaisťovania odborných služieb se zaoberá aj vedecko-výskumnou činnosťou v oblastiach záujmu [cs.wikipedia].


Emisná intenzita ekonomiky

Intenzita skleníkových plynov v hospodárstve je definovaná ako pomer medzi emisiami CO2eq a HDP danej ekonomiky. HDP sa spravidla vyjadruje pomocou parity kúpnej sily, kedy sú zohľadnené rôzne cenové hladiny v jednotlivých krajinách. K emisiám skleníkových plynov dochádza pri hospodárskej aktivite. Emisnú intenzitu možno teda chápať ako ukazovateľ efektivity alebo čistoty danej ekonomiky vzhľadom na množstvo vypúšťaných skleníkových plynov. Spravidla sa udáva v kg CO2eq na $ HDP. Medzi štátmi s najnižšou a najvyššou emisnou intenzitou sú až desaťnásobné rozdiely.


Externalita

Externalita predstavuje vedľajší, nechcený efekt hospodárskej činnosti. Tento efekt môže byť pozitívny alebo negatívny (pozitívna, resp. negatívna externalita). Príkladom negatívnej externality je továreň vypúšťajúca toxický odpad do rieky alebo autá uvoľňujúce splodiny s negatívnym dopadom na zdravie obyvateľov. Príkladom pozitívnej externality je včelár, ktorého včely prispievajú k vyššej úrode poľnohospodárov v okolí, alebo firma, ktorá uvoľní svoj softvér ako open source. Externalita predstavuje mimotrhový faktor, pri ktorom nedochádza ku kompenzácii – napr. továreň vypúšťajúca odpad neplatí okolitým obyvateľom, ktorí už rieku nemôžu využívať. Klimatické zmeny možno považovať za negatívnu externalitu spotreby s globálnym dosahom.


Hackathon (Klimatický hackathon)

Hackathon je podujatie, pri ktorom skupina ľudí intenzívne spolupracuje na konkrétnom projekte v snahe vyriešiť nejaký problém. V prípade “klimatonu” ide o spojenie slov klímamaratón. My používame tieto pojmy na označenie niektorých našich pracovných stretnutí, kde v skupine spoločne robíme väčšie zmeny a zdieľame novinky o projekte.


Hodnotiace správy IPCC

Hodnotiace správy patria medzi kľúčové výsledky práce Medzivládneho panelu pre zmeny klímy (IPCC). Tieto správy prinášajú súhrn najnovších poznatkov z klimatológie. Hodnotiacu správu, typicky s rozsahom niekoľko tisíc strán, panel publikuje vždy s odstupom niekoľkých rokov a každá správa sa skladá z troch častí, ktoré zodpovedajú jednotlivým pracovným skupinám panelu. Prvá pracovná skupina (WG I, z angl. working group) sa zaoberá porozumením fyzikálnej podstaty klimatických zmien. Pracovná skupina WG II sa zameriava na dopady klimatických zmien, adaptáciu a zraniteľnosti. WG III sa zaoberá mitigáciou (zmiernením dôsledkov zmeny klímy). Okrem hodnotiacich správ pripravuje IPCC tiež osobitné správy ku konkrétnym problémom. Zatiaľ posledná hodnotiaca správa AR5 (z anglického assessment report) vyšla v roku 2014, nasledujúca AR6 bude publikovaná v roku 2021.


IPCC (The Intergovernmental Panel on Climate Change)

Medzivládny panel o zmene klímy je vedecký orgán založený v roku 1988 poverený vyhodnocovaním rizík zmeny klímy, potvrdený Valným zhromaždením OSN rezolúciou 43/53. Poslaním IPCC je poskytovať komplexné vedecké posúdenie súčasných vedeckých, technických a sociálno-ekonomických informácií z celého sveta o nebezpečenstve klimatickej zmeny spôsobenej ľudskou činnosťou, o jej potenciálnych environmentálnych a sociálno-ekonomických dôsledkoch a o možnostiach prispôsobenia sa týmto dôsledkom alebo o možnostiach zmiernenia ich účinkov. IPCC predstavuje medzinárodne uznávanú autoritu v oblasti klimatických zmien, vytvára správy, ktoré sú dohodou popredných klimatológov a konsenzu zúčastnených vlád. To poskytuje smerodajné politické poradenstvo s ďalekosiahlymi dôsledkami pre ekonomiku a životný štýl [cs.wikipedia].


Mitigácia

Opatrenia zamerané na zmiernenie klimatických zmien, predovšetkým na znižovanie emisií skleníkových plynov (teda nielen CO2, ale aj metánu, N2O a ďalších). Príkladom mitigačných opatrení je uhlíková daň, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, elektrifikácia dopravy alebo udržateľné hospodárenie v lesoch a znižovanie ťažby.


NASA (National Aeronautics and Space Administration)

NASA je americká vládna agentúra zodpovedná za americký kozmický program, všeobecný výskum v oblasti letectva a lepšie porozumenie prírodným zložkám Zeme [en.wikipedia].


ppm (parts per million)

Jednotka koncentrácie, ktorá vyjadruje počet častíc v milióne, ide teda o iný zápis jednotky μmol/mol. Podobne ako percento (per cento) znamená počet v stovke a promile (per mīlle) znamená počet v tisícke, ppm je počet v milióne. Príklad: koncentrácia 400 ppm CO2 zodpovedá 0,4 ‰ alebo 0,04 % a znamená, že v jednom milióne molekúl vzduchu je 400 molekúl CO2.


RCP (Representative Concentration Pathway)

Reprezentatívne smery vývoja koncentrácií sú rôzne scenáre vývoja koncentrácií skleníkových plynov. Sú označené podľa približného celkového radiačného pôsobenia v roku 2100 v porovnaní s rokom 1750, teda napr. scenár RCP2.6 znamená 2,6 W/m2[en.wikipedia]


SHMÚ (Slovenský hydrometeorologický ústav)

Slovenský hydrometeorologický ústav je príspevková organizácia zriadená Ministerstvom životného prostredia SR, ktorá zabezpečuje výkon štátnej hydrologickej služby a štátnej meteorologickej služby na území SR. SHMÚ sa zameriava na zhromažďovanie informácií o vodstve a ovzduší na území Slovenska, poskytuje informácie (napr. aj predpoveď počasia) o ich stave a venuje sa aj štúdiu a popisu dejov v atmosfére a hydrosfére sk.wikipedia.


SR15 (Special Report on Global Warming of 1.5 °C)

Osobitná správa ku globálnemu otepleniu o 1,5 °C bola vydaná IPCC v roku 2018. Správa porovnáva dopady oteplenia o 1,5 °C s dopadmi oteplenia o 2 °C (v porovnaní predindustriálnym obdobím) a navrhuje scenáre znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré by pomohli obmedziť oteplenie v najbližších rokoch. Zo správy vyplýva, že negatívne vplyvy oteplenia o 2 °C by boli výrazne vyššie ako pri oteplení o 1,5 °C a že stále je možné dosiahnuť nižší nárast teploty ako 1,5 °C. Je k tomu ale nutné razantne znížiť emisie od roku 2020 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.


SRCCL (Special Report on climate change and land)

Osobitná správa o zmene klímy, krajine a pôde bola publikovaná IPCC v roku 2019. Správa sa zaoberá vzťahmi medzi zmenami klímy a využívaním pôdy, poskytuje údaje o emisiách metánu z poľnohospodárstva, pojednáva o dezertifikácii a degradácii pôd, potravinovej bezpečnosti a diskutuje možnosti manažmentu rizík a budúceho udržateľného rozvoja.


SROCC (Special Report on the Ocean and Cryosphere in a Changing Climate)

Osobitná správa o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme vydaná IPCC v roku 2019. Správa dokumentuje, že oceány sa od roku 1970 otepľujú tiež a akumulujú viac ako 90 % prebytočného tepla pochádzajúceho z atmosféry. Správa ďalej podrobnejšie diskutuje pokles pH oceánov, topenie ľadovcov (horských aj pevninských) či dopady topenia na vodný režim riek, ktoré sú ľadovcami napájané. V súvislosti so zvyšovaním hladín oceánov správa konštatuje, že veľké mestá (napr. New York, Tokio a Káhira) a iné nízko položené časti pevniny sú zvyšovaním hladín oceánov vážne ohrozené.


Uhlíková neutralita

Stav, kedy sú všetky vypúšťané emisie uhlíka (tzv. skleníkové plyny) eliminované prírodnými alebo technologickými procesmi. Ak máme udržať úroveň globálneho oteplenia pod 1,5 – 2 °C, musia rozvinuté krajiny dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Praktické opatrenia smerujúce k zníženiu vypúšťaných emisií zahŕňajú najmä prechod na obnoviteľné zdroje energie, zníženie spotreby a zvyšovanie energetickej účinnosti. Pre lepšiu predstavu, v roku 2017 bolo vyprodukovaných 37,1 gigaton CO2, pričom prírodnými procesmi z atmosféry bolo odstránených len 9,5 – 11 gigaton CO2 (viac v článku Uhlíková neutralita). Technológie zamerané na pohlcovanie skleníkových plynov zatiaľ nemajú na dosiahnutie uhlíkovej neutrality podstatný vplyv.


Uhoľný phase-out

Na výrobu elektriny vyprodukujú uhoľné elektrárne takmer dvakrát viac emisií CO2 ako plynové elektrárne a takmer 100-krát viac ako obnoviteľné zdroje alebo jadrové elektrárne. Uhoľný phase-out označuje odstavenie uhoľných elektrární a ich nahradenie zdrojmi elektriny s nižšími emisiami.


W a Wh (kW, MW… a kWh, MWh…) (watt, watthodina a ich násobky)

V našom kontexte sa s wattmi (a ich násobkami) stretávame najčastejšie v rámci energetiky pri opise výkonu elektrární. Príklad: výkon uhoľnej elektrárne Nováky je 266 MW (1 MW = milión W) [sk.wikipedia] a za rok vyrobí zhruba 1000 GWh elektriny [energoklub.sk]. Jedna štandardná LED „žiarovka“ má príkon okolo 9 W, jej klasický starý ekvivalent s žeraveným vláknom cca 60 W - ak ju necháte svietiť hodinu, spotrebujete cca 9, resp. 60 Wh (watthodín) energie. Spotreba elektriny v domácnostiach SR je cca 4900 GWh/rok [Štatistický úrad SR].