Spoplatnenie emisií: rozšírenie vo svete

Ako čítať infografiku?

Táto infografika zobrazuje celkové množstvo emisií pre danú krajinu alebo región vyjadrené ako veľkosť plochy kruhu. Farebný výsek udáva množstvo emisií, ktoré sú pokryté uhlíkovou daňou alebo systémom emisných povoleniek; zatiaľ čo farba, prípadne kombinácia farieb, zodpovedá typu implementovaného opatrenia. Symboly ilustrujú hospodárske odvetvia, ktoré spadajú pod dané opatrenia.

Plocha najväčšieho kruhu (Čína) zodpovedá množstvu 12,4 Gt CO₂eq a veľkosť najmenšieho kruhu (Švajčiarsko) množstvu 0,05 Gt CO₂eq. Jednotlivé opatrenia boli rozdelené na systémy obchodovania s emisiami (ETS, Emission Trading System) a uhlíkovú daň v závislosti na tom, ako v skutočnosti fungujú. Prístupy k spoplatneniu emisií uhlíka sa v posledných rokoch vyvíjajú a niektoré z nich nie je možné zaradiť priamo do niektorej z kategórií, ktoré tu popisujeme. Autori pripúšťajú, že je možné použiť inú kategorizáciu.

Podrobnejšie k jednotlivým štátom

• Kanadské opatrenia zahŕňajú obidve zložky federálneho systému (ETS aj uhlíkovú daň) a tiež provinčné opatrenia spoplatňujúce uhlíkové emisie.
• RGGI (Regional Greenhouse Gas Initiative) bolo prvým opatrením spoplatňujúcim skleníkové plyny v Spojených štátoch, dnes je v ňom zapojených desať severovýchodných štátov.
• Európsky systém obchodovania s emisiami zahŕňa tiež Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Okrem plošného ETS implementovali niektoré z krajín EÚ aj uhlíkovú daň.
• Japonský systém zahrňuje ETS prefektúry Satiama a tokijský ETS.
• V Číne od začiatku roka 2021 funguje národný ETS, ktorý je najväčší na svete a pokrýva približne 40 % čínskych emisií. Predtým v Číne fungovalo 8 menších pilotných ETS.

Štúdie, z ktorých infografika vychádza

Infografiku sme prebrali zo štúdie, ktorú v roku 2019 zverejnila skupina pre globálne klimatické zmeny organizácie World Bank Group. Štúdia mapuje 57 iniciatív pre spoplatnenie emisií na štátnych a oblastných úrovniach a popisuje, ktoré krajiny si volia aké opatrenia a akým spôsobom ich implementujú. Najdôležitejšie závery štúdie:

• Iniciatívy na spoplatnenie emisií skleníkových plynov pokrývajú 20 % celosvetových emisí.
• Počet iniciatív rýchlo rastie, 38 z nich bolo implementovaných v posledných 10 rokoch.
• 51 % z pokrytého množstva emisií sa pohybuje pod úrovňou 10 $ za tonu ekvivalentu CO₂, pričom cena, ktorá by viedla k naplneniu cieľov Parížskej klimatickej dohody, je 40 – 80 $ za tonu CO₂eq (v závislosti na lokalite), čo vo výsledku splňuje iba 5 % zo zahrnutých emisií. Najvyššiu jednotkovú cenu zaviedlo Švédsko – 127 $ za tonu CO₂eq.
• Štúdia sa venuje aj tzv. implicitnému spoplatneniu emisií, v čom je zahrnuté napríklad vyššie zdanenie fosílnych palív. Celkový podiel emisií pokrytých nejakou legislatívou je teda ešte o niečo vyšší ako uvedených 20 %.

Zhrnutie štúdie môžete tiež vidieť v krátkom rozhovore s Celine Ramstein, jednou z autoriek štúdie.

Čo prináša táto infografika do diskusie?

Opatrenia pre spoplatnenie emisií sú všeobecne považované za efektívny nástroj pre dosiahnutie klimatických cieľov. Bez kontextu a súvislostí je ale ťažké vidieť, ako sú už tieto opatrenia vo svete rozšírené a ktoré krajiny zatiaľ žiadne opatrenia pre spoplatnenie emisií skleníkových plynov nezaviedli. Grafika tak môže prispieť k posunu diskusie od argumentácie typu „Najskôr musí niečo začať robiť Čína“ k otázkam ako napríklad:

• Aká vysoká je cena emisií v jednotlivých štátoch?
• Aký efekt malo zavedenie daného opatrenia na emisie a ekonomiku krajiny?
• Akými spôsobmi je možné ovplyvniť zavádzanie opatrení v ďalších krajinách?
• Je možné prepájať systémy pre obchodovanie s emisiami a zaviesť jednotnú medzinárodnú cenu, prípadne jednotnú uhlíkovú daň?

O finančných nástrojoch na mitigáciu klimatickej zmeny podrobnejšie pojednáva štúdia Medzinárodného menového fondu, z ktorej sme preložili infografiku, ktorá porovnáva jednotlivé mechanizmy na reguláciu emisií skleníkových plynov.

Komentár: Európsky systém pre obchodovanie s emisnými povolenkami

Európsky ETS bol spustený v roku 2005 ako prvý medzinárodný systém pre obchodovanie s emisnými povolenkami a pokrýva 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ, predovšetkým v sektoroch energetiky, ťažkého priemyslu a letectva. Po pilotnom testovaní bola v roku 2008 spustená druhá fáza so zníženým množstvom povoleniek, do ktorej sa tiež pripojili niektoré krajiny mimo EÚ (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko). Množstvo povoleniek v druhej fáze bolo upravené podľa skutočných emisií, avšak ekonomická kríza v roku 2008 spôsobila prepad výroby a tým tiež prepad emisií skleníkových plynov a následne aj ceny emisných povoleniek.

Tretia fáza bola spustená v roku 2013 a priniesla niekoľko ďalších zmien – emisné povolenky sú vydávané v dražbe, maximálne množstvo povoleniek je stanovené na úrovni celej Európskej únie a došlo tiež k rozšíreniu zahrnutých sektorov. Množstvo dražených povoleniek je každý rok znížené a celkové emisie klesajú v súlade s týmto znížením. Vo štvrtej fáze, ktorá začala v roku 2021, bude množstvo povoleniek znižované rýchlejšie. V tomto roku je množstvo emisných povoleniek o 21 % nižšie oproti roku 2005 a v roku 2030 bude množstvo povolených emisií o 62 % nižšie. Zníženie emisií v sektoroch pokrytých európskym ETS prebieha rýchlejšie ako v ostatných sektoroch. Cenu európskych emisných povoleniek je možné nájsť pod symbolom EUA (napr. na začiatku roku 2023 bola približne 85 € za tonu CO₂eq).

Zdroj a licencia

Tento preklad nebol vytvorený Svetovou bankou a nemal by byť považovaný za oficiálny preklad. Svetová banka nepreberá zodpovednosť za obsah ani za prípadné chyby v tomto preklade. Pôvodný zdroj: State and Trends of Carbon Pricing 2019, World Bank, Washington, DC, Doi: 10.1596/978-1-4648-1435-8. Licencia: CC BY 3.0 IGO.