Charneyho správa

V roku 1979 vedci publikovali správu o dopadoch zvyšujúcej sa koncentrácie CO2 v atmosfére. Výsledky tejto štúdie sa ukázali byť presné a boli odvtedy mnohokrát potvrdené oveľa presnejšími metódami. Už vtedy vedci v úvode písali o nebezpečenstve zotrvačnosti klimatického systému.

Hlavné závery

  • Hlavným výstupom správy je odhad tzv. citlivosti klímy, teda priemernej zmeny teploty povrchu Zeme pri zdvojnásobení koncentrácie CO2. Vedci v správe dochádzajú k záveru, že (…) ak príde k zdvojnásobeniu koncentrácie CO2 v atmosfére a k dosiahnutiu termodynamickej rovnováhy, dôjde k otepleniu o 2 °C až 3,5 °C s vyšším nárastom teploty v severných zemepisných šírkach. Moderné odhady citlivosti klímy na základe omnoho presnejších modelov aj historických pozorovaní dochádzajú k rovnakým hodnotám.
  • Správa popisuje skleníkový efekt, aj keď toto slovné spojenie ešte priamo nepoužíva: „(…) hlavný efekt zvýšenia koncentrácie CO2 je väčšia absorpcia tepelného žiarenia zemského povrchu a v dôsledku toho nárast teploty vzduchu v atmosfére. Silnú pozitívnu spätnú väzbu vytvára potom súvisiaci nárast koncentrácie vodnej pary, ktorá je ešte silnejší absorbent tepelného žiarenia (…).“ Vedci ďalej kvantifikujú radiačné pôsobenie pri zdvojnásobení koncentrácie na 4 W/m2 a konštatujú, že metódy výpočtu radiačného pôsobenia boli už vtedy potvrdené laboratórnymi aj satelitnými meraniami.

Predpoklady a metodológia

Štúdia vychádza z vtedajších poznatkov o fyzike atmosféry a oceánov a z výsledkov vtedajších numerických modelov, tzv. GCM (Global Circulation Models), čo boli prvé počítačové modely s hrubou geografiou povrchu. V štúdii sú zhrnuté dominantné fyzikálne mechanizmy určujúce planetárnu klímu vrátane hlavných spätnoväzbových slučiek (vodná para, albedo, oblaky) a podrobnejšie diskutované sú výsledky modelov. Autori popisujú historické emisie a uvádzajú odhad možného vývoja emisií (odhadujú, že koncentráciu 560 ppm, teda zdvojnásobenie v porovnaní s referenčnou hodnotou 280 ppm z rokov 1850 – 1900, ktorá slúži ako aproximácia predindustriálneho obdobia, by planéta mohla dosiahnuť niekedy po roku 2030). Vzhľadom na možnosti vtedajších počítačových simulácií sa autori nesnažia určiť rýchlosť zmeny ani podrobné geografické rozloženie teplôt a zameriavajú sa len na odhad citlivosti klímy.

Poznámky o spracovateľovi

Autorský tím správy tvorilo 10 popredných vedcov z oblasti klimatológie a fyziky atmosféry (správa je pomenovaná po predsedovi tejto komisie, ktorým bol Jule Charney z Massachusetts Institute of Technology). Úlohou tohto tímu bolo zhrnúť vtedajšie vedomosti o dopadoch zvyšujúcej sa koncentrácie skleníkových plynov a kvantitatívne zhodnotiť presnosť predpovedí vtedajších numerických modelov klímy.

Ďalšie súvislosti

  • Najstaršie odhady citlivosti klímy pochádzajú z roku 1896, kedy prof. Svante Arrhenius publikoval prvý výpočet skleníkového efektu CO2 a vodnej pary. Došiel vtedy k hodnote oteplenia o 4 °C pri zdvojnásobení koncentrácie CO2.
  • Od publikácie Charneyho správy, teda za posledných cca 40 rokov, sa koncentrácia CO2 zvýšila z 335 ppm na 408 ppm, teda o 22 %. Teplotná anomália sa v rovnakom období zvýšila o 0,64 °C. Odhad klimatickej citlivosti z Charneyho správy predpovedá zvýšenie o 0,65 °C. To sa zdá byť pozoruhodne presný odhad, ktorý ale nezahŕňa dva podstatné efekty: ďalšie skleníkové plyny a oneskorenie odozvy. Ľudstvo vypúšťa aj iné skleníkové plyny, ako CH4, N2O a ďalšie, ktoré zosilňujú skleníkový jav. Pozorované zvýšenie rovnovážnej teploty by teda malo byť väčšie než predpovedá Charneyho správa, pretože tá počíta iba s CO2. Zároveň však teplota, ktorú meriame dnes, nie je rovnovážnou teplotou. Klimatický systém má veľkú zotrvačnosť a na dosiahnutie rovnováhy potrebuje 20 – 30 rokov. Aj keby sme teda prestali teraz vypúšťať skleníkové plyny, teplota by ešte 20 – 30 rokov rástla. Inak povedané, korektnejší výpočet by súčasné teploty mal porovnávať s teplotami zodpovedajúcimi koncentráciám skleníkových plynov spred 20 – 30 rokov, zároveň by však musel zahrnúť pôsobenie ďalších skleníkových plynov (ich príspevok ku globálnemu otepľovaniu je možné previesť na CO2eq).

Súvisiace infografiky a štúdie

Zaujala vás naša práca? Preskúmajte ďalšie súvisiace infografiky a štúdie: