Emisie skleníkových plynov Európskej únie

Ako čítať tento graf?

• Na zvislej osi je uvedené množstvo emisií CO₂eq v tonách na obyvateľa, šírka obdĺžnikov regiónov zodpovedá ich populácii. Plocha obdĺžnikov teda zodpovedá celkovým emisiám CO₂eq.
• Štáty s malou populáciou sú mierne širšie ako zodpovedá ich počtu obyvateľov, v opačnom prípade by boli ťažko viditeľné.
• Jednotlivé farby rozdeľujú štáty do skupín podľa výšky celkových ročných emisií skleníkových plynov.
• Iný pohľad na porovnanie celkových emisií skleníkových plynov štátov Európskej únie ponúka infografika Emisie skleníkových plynov.

Komentáre ku grafu

• Priemerné emisie na osobu v Európskej únii sú 8,7 ton CO₂eq ročne. Svetový priemer na osobu je 6,51 ton CO₂eq na rok. Ak by každý človek na zemi vypúšťal toľko emisií ako priemerný obyvateľ Európskej únie, vzrástli by celosvetové emisie o viac ako 30 %. Porovnanie svetových regiónov a vybraných štátov v podobnom formáte ukazuje infografika Emisie svetových regiónov prepočítané na osobu.
• Najväčším producentom skleníkových plynov v Európskej únii je v absolútnom vyjadrení Nemecko, ktoré je zároveň tiež ale najľudnatejším štátom únie.
• V prepočte na obyvateľa vypúšťa najviac skleníkových plynov Luxembursko (20 t CO₂eq ročne), kde viac ako 60 % emisií pochádza z dopravy, podľa platformy Votum Klima je to spôsobené nafto-benzínovým turizmom. Druhé Estónsko (15 t CO₂eq) a štvrtá Česká republika (12,4 t CO₂eq) majú vysoké emisie kvôli energetickému mixu založenému na uhlí a tretie Írsko (13,6 t CO₂eq) kvôli poľnohospodárstvu. Detailnejšiu analýzu emisií podľa jednotlivých sektorov je možné nájsť v spracovanom datasete.
• Naopak, najnižšie emisie na osobu má z európskych štátov Malta (5,1 t CO₂eq), nasledovaná Švédskom (5,6 t CO₂eq). Zároveň je životná úroveň vo Švédsku takmer o 40 % percent vyššia ako na Slovensku, takže znižovanie emisií nemusí byť prekážkou zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva. Švédsko má zavedenú uhlíkovú daň už od roku 1991, dnes najvyššiu z celého sveta – cca 115 €/t CO₂. Medzinárodný menový fond v správe z roku 2019 vysvetľuje, prečo je uhlíková daň najefektívnejším opatrením na znižovanie emisií skleníkových plynov, čo tiež zobrazuje súvisiaca infografika o mitigačných opatreniach.

Poznámky k emisným dátam

• Emisná inventúra poskytovaná Eurostatom využíva formát a štruktúru dát CRF (common reporting format), celá metodika k výpočtom a reportingu je na stránkach národného programu inventarizácie emisií (NGGIP – national greenhouse gas inventory programme) a je záväzná pre všetky štáty UNFCCC.
• Dáta o emisiách poskytujú Eurostatu jednotlivé krajiny EÚ – teda dáta za Slovensko reportovalo priamo Slovensko, konkrétne prostredníctvom Európskej agentúry pre životné prostredie.
• Dáta za rok 2016 sme vybrali preto, lebo pre daný rok máme dáta aj zo systému emisných povoleniek a môžeme teda kombinovať dáta za rovnaký rok.
• Údaje zodpovedajú emisiám vyprodukovaným v danej krajine, avšak vzhľadom k vývozu a dovozu tovaru nemusia zodpovedať emisiám vzniknutým zo spotreby v danej krajine. SR napríklad do ďalších krajín EÚ vyváža elektrinu, oceľ, automobily a pod. a dováža tovar z iných krajín EÚ alebo z Číny.
• V rámci tejto infografiky sú v údajoch o emisiách zahrnuté emisie z leteckej dopravy a zobrazené hodnoty zodpovedajú emisiám vyprodukovaným z letov z letísk v danej krajine. Hodnota teda nemusí zodpovedať presne množstvu emisií, ktoré obyvatelia daného štátu spôsobia (typicky napr. let slovenského občana do New Yorku s prestupom v Amsterdame sa započíta do emisií SR len ako Bratislava – Amsterdam, zatiaľčo emisie z letu Amsterdam – New York sa započítajú Holandsku). Nie je tu tiež započítané to, že emisie vypustené vysoko v atmosfére majú približne dvojnásobný efekt.
• V grafe sú zobrazené antropogénne emisie CO₂ a N₂O, CH₄, HFCs, PFCs, SF₆, NF₃ vyjadrené ako CO₂eq.