Ako zmierniť dopady klimatickej zmeny

Zhrnutie

Pokiaľ nebudú prijaté efektívne opatrenia pre mitigáciu klimatickej zmeny, globálna teplota sa do roku 2100 zvýši približne o 4°C v porovnaní s predindustriálnymi teplotami. Emisie skleníkových plynov predstavujú externality na národnej aj globálnej úrovni – producenti skleníkových plynov a štáty s vyššími emisiami spôsobujú ostatným dodatočné náklady v podobe klimatickej zmeny, za ktoré však títo producenti nemusia platiť. Opatrenia na národnej úrovni prenášajú náklady klimatickej zmeny naspäť na firmy vypúšťajúce skleníkové plyny, tým vyrovnávajú trhové prostredie a poskytujú firmám a domácnostiam stimul k úspore energií, či k prechodu na čistejšie technológie. Žiadna krajina však nemôže problém klimatických zmien vyriešiť sama. Aby všetky krajiny prijali potrebné opatrenia a neprenášali svoj podiel zodpovednosti na ostatné štáty, je nevyhnutná medzinárodná spolupráca.

Fiškálne opatrenia pre mitigáciu

Štúdia predstavuje štyri základné rozpočtové opatrenia pre mitigáciu klimatických zmien a porovnáva účinnosť na základe rôznych hľadísk.

• Uhlíková daň: daňové zaťaženie producentov fosílnych palív podľa celkového obsahu uhlíka.
• Obchodovanie s emisnými povolenkami: firmy môžu emitovať skleníkové plyny, iba ak majú povolenky v zodpovedajúcej výške emisií. Celkové množstvo emisných povoleniek je stanovené vládou a firmy s nimi následne voľne obchodujú.
• Poplatky a príspevky: produkty a aktivity s nadpriemernými emisiami sú zaťažené poplatkom, oproti tomu produkty a aktivity s podpriemernými emisiami obdržia príspevok. Opatrenie je spravidla príjmovo neutrálne.
• Regulácia: napríklad štandardy pre emisie motorových vozidiel a pre účinnosť elektrických spotrebičov alebo minimálne zastúpenie obnoviteľných zdrojov v energetike.

Na základe porovanania posuzovaných kritérií je najefektívnejším fiškálnym opatrením uhlíková daň. Zaťažením producentov fosílnych palív sa opatrenie premieta do širokej škály ľudských činností, v ktorých motivuje k využívaniu čistejších technológií a produktov. Napríklad drahšia elektrina z uhlia motivuje k využívaniu šetrnejších spotrebičov a k prechodu na obnoviteľné zdroje. Uhlíková daň je tržným nástrojom, pretože zahŕňa časť celospoločenských nákladov spôsobených producentmi skleníkových plynov naspäť do cien a ponecháva rozhodovanie o spôsobe zníženia emisií na firmách a domácnostiach. Pokiaľ je definovaná budúca výška uhlíkovej dane, ceny sú predvídateľné a poskytujú stabilné prostredie pre firmy. Dôsledkom uhlíkovej dane môže byť citeľný nárast cien energií a ďalších produktov a služieb (napríklad palív a následnej dopravy), preto je vhodné použiť časť dodatočných príjmov pre zmiernenie tohto dopadu na nízkopríjmové skupiny a najviac postihnuté regióny. Implementácia uhlíkovej dane je tiež jednoduchá z administratívneho pohľadu, keďže je možné použiť existujúcu infraštruktúru pre výber daní.

Systémy pre obchodovanie s emisnými povolenkami sú takmer porovnateľne účinné ako uhlíková daň, hlavne ak sú doplnené o minimálnu a maximálnu cenu emisných povoleniek. Umožňujú cieliť na konkrétne celkové množstvo emisií (keďže je určené počtom vydaných povoleniek), avšak vyžadujú navýšenie administratívnych kapacít pre implementáciu a monitorovanie obchodného systému.

Regulačný prístup alebo zavedenie systému poplatkov a príspevkov sú v porovnaní s cenovými mechanizmami približne o tretinu menej efektívne. I napriek tomu sú tieto menej účinné nástroje výrazne lepšie ako neprijatie žiadnych opatrení.

Medzinárodná spolupráca

Prijatie mitigačných opatrení vyžaduje koordináciu na globálnej úrovni, pretože:

• Jednotlivé krajiny preferujú na svojom území nižšiu uhlíkovú daň pre zachovanie konkurencieschopnosti firiem. Zároveň má každá krajina z navýšenia vlastnej uhlíkovej dane iba obmedzený prínos, pretože sa jedná o globálny jav.
• Neexistuje jednotný a transparentný spôsob merania mitigačných cieľov jednotlivých krajín. Niektoré krajiny usilujú o nižšie emisie, iné svoje ciele definujú pomocou podielu čistej energie alebo emisnou intenzitou ekonomiky (množstvo emisií potrebných k vyprodukovaniu určitého HDP).
• Väčší potenciál k zníženiu emisií je predovšetkým vo veľkých rýchlo sa rozvíjajúcich trhových ekonomikách, založených spravidla na uhlí.

Globálna spolupráca podporí prijatie zodpovednosti za zmiernenie klimatických zmien všetkými krajinami a tiež môže podporiť zjednotenie mitigačných cieľov a spôsobov ich merania. Z medzinárodného hľadiska je veľmi efektívnym opatrením zavedenie jednotnej minimálnej výšky uhlíkovej dane, doplnenej prípadne o dodatočnú finančnú či technologickú podporu pre rozvíjajúce sa krajiny.

Spoločenská prijateľnosť mitigačných opatrení

Niektoré skupiny obyvateľov a priemyselné odvetvia môžu byť viac zasiahnuté mitigačnými opatreniami, preto voči ich prijatiu môžu oponovať. Skúsenosť so zavádzaním opatrení poukazuje na niekoľko dôležitých predpokladov úspešnej implementácie:

• Jasná trajektória zvyšovania uhlíkovej dane zakotvená v legislatíve poskytuje zrozumiteľné a stabilné prostredie.
• Konzultácie so zapojenými skupinami a s verejnosťou, doplnené o komunikačnú kampaň založenú na faktoch, ktorá prípadne vysvetľuje určité nedorozumenia alebo mylné očakávania.
• Transparentné a prospešné využitie nových rozpočtových príjmov.
• Cielená podpora domácností a regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté daným opatrením.

Príjem z uhlíkovej dane v krajinách G20 je v roku 2030 odhadovaný na 1,5% HDP. Aj keď je možné tieto prostriedky rozdeliť naspäť rovnomerne medzi občanov ako jednorazovú dividendu, iné využitia môžu dosiahnuť vyššiu ekonomickú efektivitu, a tak viesť k nižšej celkovej cene zmiernenia klimatickej zmeny. Napríklad použitie jednej štvrtiny prostriedkov na podporu nízkopríjmových skupín a využitie zvyšnej časti na zníženie dane z príjmu by viedlo k podpore hospodárskej aktivity a k vyššej zamestnanosti. Tým by sa odhadovaná cena mitigácie znížila na $20/t CO₂ (oproti predpokladaným $75/t CO₂ pri rozdelení príjmu v podobe univerzálnej dividendy a s uhlíkovou daňou vo výške $50/t CO₂).

Podpora investícií do čistých technológií

Investície do nízkouhlíkových technológií môžu byť i pri uhlíkovej dani stále nízke kvôli trhovým zlyhaniam a zotrvačnosti niektorých odvetví. Vlády tu majú priestor pre navýšenie investícií do výskumu a vývoja a pre podporu rozšírenia nových technológií, ktoré môžu mať celospoločenský prínos.

Záver

Vládna politika a fiškálne nástroje zohrávajú zásadnú rolu pri zmierňovaní klimatickej zmeny na úrovni jednotlivých štátov. Ministri financií môžu vhodným nastavením daní a ďalšími rozpočtovými opatreniami vytvoriť mitigačnú stratégiu, ktorá bude ekonomicky efektívna a spoločensky a politicky prijateľná. Je nevyhnutné pristupovať k situácii koncepčne, plánovať v dlhodobom horizonte a zohľadniť dopad stratégie na rôzne skupiny. Koordinácia na medzinárodnej úrovni zvyšuje účinnosť mitigačných opatrení, umožňuje zachovanie konkurencieschopnosti jednotlivých ekonomík a prispieva k šíreniu príkladov dobrej praxe.

Poznámky o spracovateľovi

Medzinárodný menový fond je medzinárodná organizácia, ktorá si kladie za cieľ globálnu menovú spoluprácu, zaisťovanie finančnej stability, podporu medzinárodného obchodu a udržateľný ekonomický rast. Autorský tím z Medzinárodného menového fondu pri príprave konzultoval štúdiu s ďalšími výskumníkmi zo Svetovej banky, z rôznych univerzít a ďalších inštitúcií.