Poradie štátov EÚ podľa emisií skleníkových plynov

Poradie štátov EÚ podľa emisií skleníkových plynov

Vzťah medzi celkovými ročnými emisiami jednotlivých štátov EÚ a ich prepočtom na obyvateľa.

Ako čítať tento graf?

  • Všetky hodnoty emisií uvádzame v jednotkách CO2eq.
  • Graf zobrazuje vzťah medzi celkovými ročnými emisiami jednotlivých štátov EÚ a ich prepočtom na obyvateľa. Slovenská republika je zvýraznená, farba čiar sa mení podľa veľkosti rozporu medzi absolútnou a relatívnou hodnotou (čím väčší rozdiel, tým tmavšie).
  • Najväčšie štáty EÚ (ako z hľadiska počtu obyvateľov, tak z hľadiska HDP) majú v absolútnych číslach najvyššie emisie:
    • Nemecko so svojimi cca 83 mil. obyvateľmi 935,8 mil. t CO2eq
    • Francúzsko so svojimi cca 67 mil. obyvateľmi 475,4 mil. t CO2eq
    • Veľká Británia so svojimi cca 66 mil. obyvateľmi 516,8 mil. t CO2eq
    • Taliansko so svojimi cca 60 mil. obyvateľmi 438,2 mil. t CO2eq
  • Slovenská republika ako štát s cca 5,4 mil. obyvateľmi a emisiami 41,1 mil. t CO2eq je jedným z menších emitentov v rámci EÚ celkovo aj v prepočte na obyvateľa. V porovnaní s podobne veľkým Fínskom (5,5 mil. obyvateľov) a Dánskom (5,7 mil. obyvateľov) sú slovenské emisie na osobu najnižšie.

Zaujímavosti a komentáre k ročným emisiám na obyvateľa

  • Luxembursko, ktoré je v prepočte na obyvateľa na prvom mieste, má podľa platformy Votum Klima tak vysoké emisie kvôli nafto-benzínovému turizmu (5 × vyššie ako priemer EÚ)
  • Estónsko, na druhom mieste, má veľmi vysoký podiel špinavej energetiky (4,5 × vyššie ako priemer EÚ)
  • Írsko, na treťom mieste, má veľmi vysoký podiel poľnohospodárskej produkcie (skoro 5 × vyššie ako priemer EÚ)
  • Česká republika, na štvrtom mieste, má veľmi vysoký podiel špinavej energetiky (2 × vyšší ako priemer EÚ, najmä vplyvom hnedouhoľných elektrární) – viď naša súvisiaca infografika.
  • Všetky spomenuté dáta nájdete v našom podrobnom datasete v sekcii „Emisie na obyvateľa podľa základných kategórií“.
  • Veľká Británia síce v roku 2020 vystúpila z EÚ, no keďže používame dáta z roku 2016, je relevantné Veľkú Britániu tiež uvádzať.

Poznámky k dátam o emisiách

  • Emisná inventúra poskytovaná Eurostatom využíva formát a štruktúru dát CRF (common reporting format), úplná metodika k výpočtom a reportingu je na stránkach národného programu inventarizácie emisií (NGGIP - national greenhouse gas inventory programme) a je záväzná pre všetky štáty UNFCCC.
  • Dáta o emisiách poskytujú Eurostatu jednotlivé krajiny EÚ – teda dáta za Slovenskú republiku reportovala priamo Slovenská republika (cez Európsku agentúru pre životné prostredie).
  • Dáta za rok 2016 sme vybrali preto, že pre daný rok máme aj dáta zo systému emisných povoleniek a môžeme teda kombinovať dáta za rovnaký rok.
  • Dáta zodpovedajú emisiám vyprodukovaným v danej krajine, avšak vzhľadom k vývozu a dovozu tovaru nemusia zodpovedať emisiám vzniknutých zo spotreby v danej krajine. SR napríklad do ďalších krajín EÚ vyváža elektrinu, oceľ, automobily a pod. a dováža tovar z iných krajín EÚ alebo z Číny.
  • V rámci tejto infografiky sú v dátach o emisiách zahrnuté emisie z leteckej dopravy a zobrazené hodnoty zodpovedajú emisiám vyprodukovaným z letov z letísk v danej krajine. Hodnota teda nemusí zodpovedať presne množstvu emisií, ktoré obyvatelia daného štátu spôsobia (typicky napr. let slovenského občana do New Yorku s prestupom v Amsterdame sa započíta do emisií SR len ako Bratislava-Amsterdam, zatiaľ čo emisie z letu Amsterdam-New York sa započítajú Holandsku). Nie je tiež započítané, že emisie vypustené vysoko v atmosfére majú približne dvojnásobný efekt.
  • V grafe sú zobrazené antropogénne emisie CO2 a N2O, CH4, HFCs, PFCs, SF6, NF3 vyjadrené ako CO2eq. Tieto zlúčeniny sú zahrnuté do UNFCCC/Kjótskeho protokolu ako skleníkové plyny.