Ako rôzne varianty znižovania emisií ovplyvnia otepľovanie

klima emisie
Ako rôzne varianty znižovania emisií ovplyvnia otepľovanie

Exponenciálne znižovanie emisií vedúce k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2075 spôsobí rovnaké globálne otepľovanie ako lineárne znižovanie emisií, ktoré povedie k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Inými slovami, celkový uhlíkový rozpočet je z hľadiska diskusie o opatreniach na zníženie emisií oveľa dôležitejší ako dátum dosiahnutia uhlíkovej neutrality.

V posledných rokoch si rôzne krajiny a spoločnosti kladú za cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.1 Výsledné globálne oteplenie je však priamo úmerné celkovým vypusteným emisiám skleníkových plynov a dátum, kedy vypustíme poslednú tonu CO2, nie je pre toto výsledné oteplenie rozhodujúci. Táto grafika pomáha vysvetliť, prečo je koncept uhlíkového rozpočtu oveľa vhodnejší pre úvahy o znižovaní emisií a súvisiace politické rozhodnutia ako koncept uhlíkovej neutrality.

Čo vidíme v grafike?

Grafika porovnáva štyri rôzne varianty znižovania emisií a výsledné oteplenie (v porovnaní s referenčným obdobím 1850 – 1900), ku ktorým by tieto rozdielne cesty viedli:

  1. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050, keď sa súčasné ročné globálne emisie 40 Gt CO2 znížia každý rok o 1,3 Gt (lineárny pokles). V tomto prípade by sa do roku 2050 vypustilo celkovo približne 600 Gt CO2 a výsledné oteplenie by dosiahlo 1,7 °C.
  2. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050, pričom emisie klesnú každoročne o 11,5 %, teda spočiatku klesajú v absolútnych číslach oveľa rýchlejšie ako v prvom variante (exponenciálny pokles). Celkovo by sa v tomto prípade do roku 2050 vypustilo len zhruba 350 Gt CO2 a výsledné oteplenie by neprekročilo 1,5 °C.
  3. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2075 s lineárnym poklesom emisií o 0,7 Gt CO2 ročne. Celkové emisie dosiahnu 1120 Gt CO2 a globálne oteplenie sa priblíži ku hranici 2 °C.
  4. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2075 s exponenciálnym poklesom o 6,5 %. Celkové emisie budú približne 620 Gt CO2, čo je zhruba rovnako ako v 1. variante, a globálne oteplenie bude tiež rovnaké, t. j. približne 1,7 °C.

Ako súvisí uhlíkový rozpočet s cieľom uhlíkovej neutrality?

Koncept: uhlíkový rozpočet

Globálne oteplenie je približne priamo úmerné celkovému množstvu CO2, ktoré bolo vypustené do atmosféry

Koncept: Uhlíkový rozpočet

Uhlíkový rozpočet a dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú dva rôzne spôsoby, ako uvažovať o znižovaní emisií skleníkových plynov. Uhlíková neutralita označuje stav, kedy ľudstvo svojím pôsobením nepridáva CO2 do atmosféry. Cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do určitého dátumu je zrozumiteľný a dobre formulovaný, preto práve na ňom zakladajú mnohé štáty a firmy svoje záväzky.1

Zjednodušene povedané, cieľ uhlíkovej neutrality hovorí, kedy spálime poslednú tonu fosílnych palív. Už sa ale nezaoberá tým, koľko fosílnych palív dovtedy spálime. V porovnaní s tým uhlíkový rozpočet vychádza zo stanoveného cieľa oteplenia a na jeho základe určuje, koľko fosílnych palív môžeme ešte celkovo spáliť bez toho, aby stanovil, kedy presne by sa mala spáliť posledná tona.

Rozdiel medzi uhlíkovým rozpočtom a uhlíkovou neutralitou dobre ilustruje metafora fajčiara, ktorý sa snaží prestať fajčiť. Kedy vyfajčí svoju poslednú cigaretu (uhlíková neutralita) a celkový počet cigariet, ktoré dovtedy vyfajčí (uhlíkový rozpočet), sú dve veľmi odlišné veci. Pritom je intuitívne jasné, že dosah na jeho zdravie bude zodpovedať celkovému počtu vyfajčených cigariet a nie dátumu, kedy prestane fajčiť.

Ako nám uhlíkový rozpočet pomáha uvažovať o potrebných opatreniach?

Predstava celkového množstva emisií, ktoré môžeme ako ľudstvo vypustiť, aby sme neprekročili určitú hranicu globálneho oteplenia, sa používa na komunikáciu naliehavosti zmeny klímy a na formulovanie záväzkov na zníženie emisií:

  • Osobitná správa IPCC z roku 2018 uvádza, že na to, aby ľudstvo s 50 % pravdepodobnosťou neprekročilo hranicu oteplenia o 1,5 °C, môže vypustiť už iba 580 Gt CO2. V súčasnosti sa vypúšťa približne 40 Gt CO2 ročně a týmto tempom by sa uvedený uhlíkový rozpočet vyčerpal približne v roku 2032. Tieto úvahy potom vedú k zjednodušeným posolstvám typu na záchranu planéty máme iba X rokov! Emisné scenáre, ktoré predpokladajú postupné znižovanie emisií, vyznievajú o niečo umiernenejšie: na dosiahnutie oteplenia pod 1,5 °C je potrebné znížiť emisie do roku 2030 na polovicu a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.2

  • Koncept zostávajúceho uhlíkového rozpočtu používajú na formulovanie záväzkov napríklad Veľká Británia3 a Praha.4

  • Možnému využitiu konceptu zostatkového uhlíkového rozpočtu ako návodu na určovanie potrebných opatrení sa venuje článok Opportunities and challenges in using remaining carbon budgets to guide climate policy. Podrobne rozoberá predpoklady tohto prístupu, zdroje neistôt v určovaní uhlíkového rozpočtu a otázku prideľovania uhlíkových rozpočtov jednotlivým štátom.

Čo určuje výsledné globálne oteplenie?

Súvislosť koncentrácie CO2 a globálneho otepľovania

Merania ukazujú, že globálne oteplenie je približne priamo úmerné koncentrácii CO2 v atmosfére.

Súvislosť koncentrácie CO₂ a globálneho otepľovania

Merania aj klimatické modely ukazujú, že globálne oteplenie je približne priamo úmerné celkovému množstvu CO2 vypustenému do atmosféry.5 6 2 7 Inými slovami, čím viac skleníkových plynov vypustíme, tým vyššia bude priemerná globálna teplota. Keď si teda stanovíme určitú hranicu oteplenia, ktorú nechceme prekročiť, vieme vypočítať, koľko CO2 ešte môžeme ako ľudstvo v budúcnosti vypustiť, aby sme sa udržali pod touto hranicou. Potom hovoríme o zostávajúcom uhlíkovom rozpočte pre danú hranicu. Konkrétne napríklad pri 66 % pravdepodobnosti udržania oteplenia pod 1,5 °C (v porovnaní s priemerom rokov 1850 – 1900) bol zostávajúci uhlíkový rozpočet v roku 2021 rádovo 300 Gt CO2 a pre udržanie oteplenia pod 2 °C je zostávajúci uhlíkový rozpočet rádovo 1050 Gt CO2.2

Pojem rozpočet treba chápať ako metaforu: podobne ako rodinný rozpočet na dovolenku udáva, koľko peňazí možno celkovo minúť počas dovolenky, uhlíkový rozpočet nám hovorí, aké množstvo CO2 môže ľudstvo ešte vypustiť, aby globálne oteplenie neprekročilo určitú hranicu.

Ďalšie zdroje a poznámky

  1. Viac o záväzkoch štátov a firiem píšeme v (českom) texte Co přesně znamená uhlíková neutralita? a porovnávame ich v (českej) rešerši Emisní závazky států. ↩︎ ↩︎2

  2. IPCC, 2018: Global warming of 1.5°C., An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5 °C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty, V. Masson-Delmotte, P. Zhai, H. O. Pörtner, D. Roberts, J. Skea, P. R. Shukla, A. Pirani, W. Moufouma-Okia, C. Péan, R. Pidcock, S. Connors, J. B. R. Matthews, Y. Chen, X. Zhou, M. I. Gomis, E. Lonnoy, T. Maycock, M. Tignor, T. Waterfield. ↩︎ ↩︎2 ↩︎3

  3. The Sixth Carbon Budget, required under the Climate Change Act, provides ministers with advice on the volume of greenhouse gasses the UK can emit during the period 2033–2037. ↩︎

  4. Klimatický plán Hlavního města Prahy do roku 2030 ↩︎

  5. Matthews, H., Gillett, N., Stott, P. et al. The proportionality of global warming to cumulative carbon emissions. Nature 459, str. 829–832 (2009). https://doi.org/10.1038/nature08047 ↩︎

  6. Matthews, H. D., Tokarska, K. B., Nicholls, Z. R. J. et al. Opportunities and challenges in using remaining carbon budgets to guide climate policy. Nature Geoscience 13, str. 769–779 (2020). https://doi.org/10.1038/s41561-020-00663-3 ↩︎

  7. IPCC, 2013: Climate Change 2013: The Physical Science Basis. Contribution of Working Group I to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [Stocker, T.F., D. Qin, G.-K. Plattner, M. Tignor, S.K. Allen, J. Boschung, A. Nauels, Y. Xia, V. Bex and P.M. Midgley (eds.)]. Cambridge University Press. ↩︎

Súvisiace infografiky a štúdie

Zaujala vás naša práca? Preskúmajte ďalšie súvisiace infografiky a štúdie: