Prečo je oteplenie o viac ako 1,5 °C problém? [3/3]

Prečo je oteplenie o viac ako 1,5 °C problém? [3/3]

Parížska dohoda deklaruje úsilie o to, aby nárast globálnej priemernej teploty výrazne neprekročil hranicu 1,5 °C. Jedným z hlavných dôvodov pre stanovenie tejto hranice je riziko prekročenia tzv. bodov zlomu (tipping points). Pri oteplení nad 2 °C sa blížime k pravdepodobným bodom zlomu mnohých veľkých planetárnych systémov.

Obsah

KOMENTÁRE A TECHNICKÉ POZNÁMKY

  • Plné texty infografiky, podrobné citácie a odkazy na zdroje, ktoré slúžili ako podklady, nájdete v tabuľke Naše spracované dáta.
  • Základný prehľad o bodoch zlomu poskytuje článok Tipping elements in Earth‘s climate system z roku 2008 (vrátane podrobnejšej diskusie o matematických aspektoch bodov zlomu). Pre podrobnejšie pochopenie dynamického správania jednotlivých systémov je vhodné čítať články, na ktoré odkazuje tento súhrnný článok alebo na ktoré odkazujú ďalšie kompilačné štúdie (napr. IPCC SR15).
  • Podrobné vysvetlenie významu hranice 1,5 °C a diskusiu o rozdielnych dopadoch pri oteplení o 1,5 °C, 2 °C a viac nájdete v tretej kapitole správy IPCC SR15 z roku 2018. Správa ďalej uvádza, že pri radikálnom znížení emisií skleníkových plynov je možné nárastu teploty nad 1,5 °C (vzhľadom k predindustriálnemu obdobiu) zabrániť. Zároveň ale tiež tvrdí, že doterajšie záväzky jednotlivých štátov v rámci Parížskej dohody nestačia ani na dosiahnutie 2 °C.
  • Plná citácia Parížskej dohody znie: „Táto dohoda (…) sa usiluje posilniť celosvetovú odozvu na hrozbu zmeny klímy (…) vrátane nasledujúcich nástrojov: (a) udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy“ (viď slovenský preklad Parížskej dohody).
  • Výber zobrazených bodov zlomu. Z bodov zlomu, ktoré sa uvádzajú v článkoch, sme sa rozhodli niektoré nezaradiť (Marine methane clathrates, Ocean anoxia, Antarctic ozoneAntarctic bottom water formation) buď kvôli nízkej súčasnej úrovni pochopenia dynamiky daného systému alebo preto, lebo novšie výskumy ukazujú, že daný systém je zrejme stabilnejší, ako sa predpokladalo. Naopak sme sa sem rozhodli zaradiť Vlny horúčav a Horské ľadovce aj napriek tomu, že, striktne povedané, nejde o veľké systémy (large tipping elements). Majú však významný a predstaviteľný dopad na život ľudí a ekosystémov.
  • Ako zdroj pre časti textov, ktoré majú vysvetľujúci charakter (napr. rozloha tajgy, veľkosť Grónskeho ľadovca) a neobsahujú tvrdenia o bodoch zlomu, sme použili anglickú Wikipédiu. V slovenčine by sa tieto všeobecné informácie dali nájsť napríklad v učebniciach. Pre anglickú Wikipédiu sme sa v tomto prípade rozhodli preto, lebo je k dispozícii online, ide o jednotný zdroj pre tento typ informácií a vo väčšine prípadov je kvalitne odzdrojovaná.
  • Tipping point a tipping element. Pojem tipping element znamená v angličtine systém (kryosferický, klimatický, alebo ekosystém), ktorý „sa môže zlomiť“, teda prejsť do kvalitatívne výrazne odlišného stavu. Pojem tipping point potom označuje hranicu, pri ktorej tento zlom pravdepodobne nastane (alebo matematicky presnejšie, interval parametra, spravidla teploty). Pre účely tejto grafiky píšeme jednoducho o bodoch zlomu, vhodné slovenské pomenovanie nechávame na lingvistoch.

ĎALŠIE ZDROJE O BODOCH ZLOMU

Súvisiace infografiky a štúdie

Zaujala vás naša práca? Preskúmajte ďalšie súvisiace infografiky a štúdie: