Mapa zmeny teploty medzi rokmi 1961 – 2019

Mapa zmeny teploty medzi rokmi 1961 – 2019

Svet sa od roku 1961 oteplil priemerne o zhruba 1 °C, rôzne miesta sa ale otepľujú rôznou rýchlosťou. Kým pre väčšinu oceánov oteplenie nepresiahlo 0,8 °C, väčšina pevniny sa otepľuje rýchlejšie. K najväčšiemu otepleniu, ktoré za posledných 60 rokov presiahlo 4 °C, dochádza v Severnom ľadovom oceáne.

Obsah

Ďalšie komentáre a odkazy

  • Svet sa od roku 1961 oteplil približne o 1 °C (viď infografika Svetová teplotná anomália. Avšak pevniny sa otepľujú približne dvakrát rýchlejším tempom než oceány a severná pologuľa sa otepľuje rýchlejšie ako južná pologuľa. Oteplenie je navyše rôzne pre rôzne obdobia roka – napríklad v Severnom ľadovom oceáne oteplenie v zimných mesiacoch presahuje hodnoty +6 °C od roku 1961.
  • Zosilnenie otepľovania nad pevninou a na severnej pologuli je spôsobené spätnými väzbami v klimatickom systéme a je dobre modelované súčasnými klimatickými modelmi. Už v roku 1979 zhrnula Charneyho správa výsledky vtedajších klimatických modelov a autori skonštatovali, že ak dôjde k zdvojnásobeniu koncentrácie CO2 v atmosfére a k dosiahnutiu termodynamickej rovnováhy, dôjde k otepleniu o 2 – 3,5 °C, s vyšším nárastom v severných zemepisných šírkach.
  • Data pochádzajú z NASA GISS, kde dlhodobo zbierajú teplotné dáta z meracích staníc na pevnine i na mori. Dátové rady začínajú rokom 1880, my sme sa rozhodli použiť dáta od roku 1961, aby ich bolo možné porovnať s dátami o teplote pre SR od SHMÚ, ktoré sú dostupné od roku 1961.
  • Konkrétnym príkladom miesta s veľkým nárastom teploty sú ostrovy v Severnom ľadovom oceáne – Špicbergy alebo Zem Františka Jozefa. Na Špicbergoch sa zvýšila priemerná ročná teplota o 3,7 °C, na Zemi Františka Jozefa o 4,9 °C. Príkladom miesta, ktoré zaznamenalo pokles teploty (približne o 1 °C od roku 1961), je polárna stanica Halley (75,45° S, 26,217° W) na pobreží Weddellovho mora. Antarktída ako kontinent sa ale mierne otepľuje.
  • Dáta z jednotlivých meracích staníc si môžete prezerať v interaktívnej aplikácii NASA GISS.

Zdroj údajov

  • GISTEMP Team, 2019: GISS Surface Temperature Analysis (GISTEMP). NASA Goddard Institute for Space Studies. Dataset navštívený 2020-02-27 na data.giss.nasa.gov/gistemp.
  • Lenssen, N., G. Schmidt, J. Hansen, M. Menne, A. Persin, R. Ruedy a D. Zyss, 2019: Improvements in the GISTEMP uncertainty model. Journal of Geophysical Research: Atmospheres, 124, č. 12, str. 6307–6326, doi:10.1029/2018JD029522.

Súvisiace infografiky a štúdie

Zaujala vás naša práca? Preskúmajte ďalšie súvisiace infografiky a štúdie: