Vývoj svetových cien elektriny podľa zdrojov

Vývoj svetových cien elektriny podľa zdrojov

Graf zobrazuje porovnanie vývoja združených nákladov na výrobu elektriny v modelových veľkých elektrárňach (tzv. utility-scale) od roku 2009 do roku 2020 predovšetkým z hľadiska technológií a trhu. Do ceny nie sú započítané dotácie, ceny emisných povoleniek ani náklady spojené s vyrovnávaním nestálosti zdrojov. V grafe sú zobrazené obnoviteľné zdroje, ktoré majú v Slovenskej republike najväčší potenciál rozvoja.

Ako čítať tento graf

Graf znázorňuje vývoj združených nákladov na výrobu energie (LCOE – Levelized Cost of Energy) podľa jednotlivých zdrojov v rokoch 2009 až 2020.

Združená cena energie je veličina umožňujúca porovnať ekonomickú výhodnosť rôznych zdrojov energie. Počíta sa ako podiel všetkých nákladov spojených s výstavbou, prevádzkou a likvidáciou elektrárne (vrátane prípadného nákupu paliva) a množstva energie, ktoré elektráreň vyrobí za dobu svojej životnosti. Hodnoty uvádzame v eurách za megawatthodinu (MWh). Ceny nezahŕňajú dotácie ani ceny emisných povoleniek. Porovnanie cien so započítaním emisných povoleniek ponúka štúdia od spoločnosti Lazard.

  • Graf nezobrazuje dodatočné náklady vyplývajúce z nestálosti1 solárnych a veterných elektrární. Rozdiel medzi dopytom a ponukou je možné vyrovnávať pomocou špičkových elektrární2, úložísk elektriny (batériových, vodných prečerpávacích), dynamického riadenia dopytu (tzv. smart grid) alebo prepojením elektrickej sústavy v rámci väčších geografických celkov.
  • V grafe nezobrazujeme niektoré druhy obnoviteľných zdrojov buď kvôli obmedzenému potenciálu ich rastu (vodné či geotermálne elektrárne, spaľovanie biomasy), alebo preto, že nie sú pre Slovensko relevantné (veterné elektrárne na mori). V dátach od spoločnosti Lazard je však možné nájsť aj tieto zdroje.
  • Veličiny vstupujúce do výpočtu sa väčšinou značne líšia v závislosti na konkrétnom regióne: rôzna je cena stavby zdroja, náklady spojené s jeho prevádzkou a tiež množstvo vyrobenej energie (čo platí najmä pre obnoviteľné zdroje). Graf zobrazuje zjednodušený pohľad na celý svet.

Komentáre k cenám zdrojov

  • Elektrina z jadrových elektrární je drahá (a vždy bola). Jedná sa o obrovské projekty, ktoré spravidla môže zastrešiť iba štát. Výstavba týchto elektrární tiež tradične trpí veľkým oneskorením a navýšením nákladov až o stovky percent. Ďalšie zdraženie predstavujú rastúce nároky na bezpečnosť a prekážkou je aj odmietavý postoj verejnosti. Väčšinu spomínaných problémov by bolo možné riešiť malými modulárnymi jadrovými reaktormi, vývoj tejto technológie je však zatiaľ v plienkach.
  • V prípade uhoľných elektrární graf uvádza priemer ceny pri použití technológie zachytávania uhlíka (CCS) a bez jej použitia. Hoci je počiatočná investícia do technológie na záchyt uhlíka vysoká a následne sa premieta do vyššej ceny elektriny z takejto elektrárne, cena elektriny nie je do veľkej miery ovplyvnená cenami emisných povoleniek. Naopak, v elektrárňach bez CCS technológie sú náklady na výrobu elektriny o cca 60 % nižšie, ale tieto elektrárne musia nakupovať výrazne viac emisných kvót, pretože musia pokryť všetky vyprodukované (a nezachytené) emisie. Cena emisných povoleniek odráža dodatočné náklady, ktoré spôsobuje takáto uhoľná elektráreň svojím dopadom na životné prostredie (tzv. negatívna externalita). Ako popisujeme v explaineri o emisných povolenkách, dá sa očakávať, že cena kvót sa bude s rastúcim tlakom na dekarbonizáciu energetiky a priemyslu naďalej zvyšovať, a výroba energie v týchto elektrárňach sa tak bude čoraz viac a viac predražovať.
  • Uvedené ceny počítajú s konštantným využívaním elektrárne po celú dobu jej životnosti (tzv. kapacitný faktor). Veterné a slnečné elektrárne však majú minimálne variabilné náklady (keď svieti slnko, tak je „dodatočná“ elektrina skoro zadarmo), preto je lacnejšie vykupovať obnoviteľné zdroje ako spaľovať drahú surovinu (uhlie alebo plyn). Dôsledkom je, že postupne klesá kapacitný faktor tradičných elektrární, čo cenu za MWh z nich ďalej zvyšuje.
  • Vo veľkej časti sveta sú už dnes obnoviteľné zdroje energie najlacnejším zdrojom, a pretože ceny solárnych a veterných elektrární naďalej klesajú, nastáva táto situácia v stále väčšom počte krajín. Nové solárne a veterné projekty dnes cenovo úspešne konkurujú aj tým najlacnejším existujúcim uhoľným elektrárňam a dáta z energetických aukcií ukazujú, že tento trend pokračuje.
  • Klesajúce náklady spojené s výstavbou a prevádzkou fotovoltaických a veterných elektrární potvrdzujú, že obnoviteľné zdroje energie sú ekonomickým riešením klimatickej krízy a cestou k dekarbonizácii výroby elektriny, ktorá zodpovedá strednodobým a dlhodobým cieľom udržateľného rozvoja. Podľa štúdie IRENA by sa inštalácia obnoviteľných zdrojov mohla stať kľúčovým stimulom obnovy ekonomiky po pandemickej kríze spôsobenej ochorením COVID-19.
  • Cena elektriny zo strešných fotovoltaických elektrární je približne dvakrát až päťkrát vyššia ako z veľkých elektrární. Napriek tomu sa domácnostiam alebo firmám takáto investícia väčšinou vyplatí, pretože koncové ceny elektriny sú niekoľkonásobne vyššie ako uvedené združené náklady (napr. kvôli nákladom na distribúciu).

Zdroj dát

  • Infografika čerpá z dát od spoločnosti Lazard. Ich analýza LCOE spočíva vo vytvorení modelovej elektrárne pre každý porovnávaný zdroj a dosadenie reálnych hodnôt cien technológií, paliva, úrokovej miery a pod.; výsledkom je hodnota LCOE. Tá umožňuje porovnať jednotlivé zdroje predovšetkým z technologického a trhového hľadiska. Porovnanie so spätne vypočítanými hodnotami (napr. v štúdii IRENA) ukazuje, že výpočet z modelovej analýzy a skutočnosť sa takmer nelíši.
  • Ďalšie relevantné dáta založené na inej metodike ponúkajú IRENABNEF.

Odkazy

  1. Ako nestále zdroje (niekedy tiež intermitentné) označujeme tie, pri ktorých nevieme ovplyvniť, či elektráreň vyrába alebo nie. Ide predovšetkým o veterné a slnečné elektrárne. ↩︎

  2. Špičkové elektrárne pracujú v dobe najväčšej spotreby elektrickej energie (v špičke). U nás to sú vodné alebo plynové elektrárne. ↩︎

Súvisiace infografiky a štúdie

Zaujala vás naša práca? Preskúmajte ďalšie súvisiace infografiky a štúdie: